Príprava na materstvo vyvoláva predstavu dlhého zoznamu detských potrieb do výbavičky pre novorodenca, kurzov starostlivosti či prúdu protichodných a často nevyžiadaných rád. Naša spoločnosť kladie dôraz na prípravu v tejto forme a žena môže mať pocit, že by ju už po absolvovaní “tej správnej prípravy na materstvo” nemalo nič prekvapiť.

Čo ak však materstvo prinesie v sebe niečo, čo sa nedá naplánovať alebo kúpiť? Čo s tým potom?

Mnohé užitočné rady a tipy, ktoré ženy dostávajú od okolia, a s ktorými sa začnú skôr či neskôr porovnávať, poukazujú na spoločenské očakávania, ktoré sa menia podľa toho, v akej „bubline“ sa budúce matky nachádzajú.

Zuzana, 31-ročná matka, sa delí o svoju skúsenosť:

„ Na začiatku tehotenstva som hľadala nosiče a šatky, aby som dieťa mohla mať pri sebe. Posledné mesiace tehotenstva som sa nastavila tak, že dieťa bude spať od šiestich mesiacov len v postieľke a vonku bude v kočíku. Veľa času som vtedy strávila medzi rodinou a známymi, kde sa nosenie dieťaťa vnímalo ako vzdanie sa samostatnosti a rozmaznávanie. To úplne zmenilo môj postoj. Keď sa nám narodilo dieťa, ktoré spalo iba na mojej hrudi, cítila som sa neschopná a hnevala som sa na seba aj na dieťa. Nezodpovedalo totiž mojej predstave a ani predstave okolia o tom, čo je normálne a správne.“

Bubliny materstva: Kde vznikajú predstavy a očakávania

Podľa toho, v akej „bubline“ žena žije, sa môžu vyvíjať predstavy o materstve.

V jednej z najčastejších „bublín“ sa žena pripravuje na to, že materstvo bude tým najväčším darom a úplným odovzdaním. V tejto bubline ženy obetujú každý aspekt svojho času a energie dieťaťu, považujúc všetky chvíle „pre seba“ za sebectvo. Ideálna matka tu vďačne zvláda každodenné povinnosti: s úsmevom perie plienky, dojčí do samoodstavu, zvláda každý náročný moment s pokojom, a to aj nevyspané noci, keď dieťa potrebuje uspávanie a hojdanie. Hrá sa s nimi s drevenými hračkami na čerstvom vzduchu a na konci dňa je ona tou spokojnou ženou, ktorá v záplave domácej pohody pripravuje večeru pre rodinu.

Na druhej strane je obraz modernej matky, ktorá kladie dôraz na nezávislosť a vlastnú realizáciu. Žena sa pripravuje na to, že dieťa si rýchlo osvojí vlastný režim s pomocou praktických pomôcok – cumlík, fľaša, elektrická hojdačka, rozprávajúce hračky a tablet, ktoré dieťa zabavia, zatiaľ čo ona sa môže naplno sústrediť na svoju prácu a profesionálny rast tak, aby žiadny kolega nemohol povedať poznámku o “mlieku v hlave”. Nákupy či dovoz potravín rieši online službou a domácnosť zverí upratovačke. Takto sa moderná matka môže cítiť spokojná a úspešná.

Tieto dve kontrastné „bubliny“ kladú na ženu požiadavky, ktoré jej a jej dieťaťu nemusia vôbec zapasovať a keď ich matka nedokáže plniť, cíti sa často nedostatočná a môže sa trápiť myšlienkami, že si dieťaťom zničila život a materstvo nebolo pre ňu.

Celú náročnú situáciu navyše umocňuje podľa Laury Gutman, argentinskej rodinnej psychoterapeutky v knihe Mateřství a setkání ženy s vlastním stínem to, že u žien dochádza nielen k emočným a fyzickým zmenám,

„ale navyše sa strácajú oporné body, ktoré mali v každodennom živote: zanechali prácu či štúdium, nechodia sa baviť medzi ľudí, pohlcuje ich ubíjajúca rutina… ale predovšetkým majú pocit, že im uteká vlak, že sa ocitli mimo svet.“

Čo matkám hovorí svet okolo, to prehluší ich dušu

Reklamy, rady od príbuzných, komentáre online, ale často aj zdravotnícka komunita vyvolávajú v ženách podvedomé neistoty o sebe a nátlakové očakávania o tom, ako by mali reagovať na svoje deti.

„Ledva som sa prehupla do druhého trimestra tehotenstva, už ma v gynekologickej ambulancii obdarovali balíčkom pre matku a dieťa. Obsahom boli … letáky, brožúra o tehotenstve plná reklám, vzorky produktov ako dojčenská voda, jednorazová plienka, prací gél a – cumeľ! Do termínu pôrodu ostávali dlhé týždne, plod v mojom bruchu mal asi deväť centimetrov, no už sme boli spoločne nachystaní na to, aby som ho po narodení mohla utíšiť kúskom plastu a gumy a vzdialiť sa. Dodnes som z toho vytočená,“ píše Soňa Gregorová vo svojej eseji “To mi už nepredáte” v ženskom magazíne Kurník.

„Cudzie bude lepšie“: Ako tlak okolia ovplyvňuje dojčenie a rozhodnutia matiek

Pediatrické a gynekologické ambulancie ukazujú ženám šikovné a šťastné bábätká na umelom mlieku ešte skôr, ako sa im dieťa prvýkrát prisaje na prsník, hoci umelé mlieka spadajú pod liečivá a nemali by byť marketingovo promované podľa Svetovej zdravotníckej organizácie, pretože majú negatívny dopad na sebavedomie ženy.

Rozbory kvality a množstva materského mlieka sa začnú na novú matku sypať od kohokoľvek v okolí – “A už máš mlieko? A nie je slabé? A máš ho dosť? Prečo by plakalo, ak ho máš dosť?” Možno mu dávaš len predné mlieko”. Nie sú to mnohokrát validné obavy, ale matky ich v tomto krehkom období nasávajú každou bunkou spolu so sunarovými reklamami a strachom zo zničeného tvaru pŕs po kojení a tak sa posúvajú krok po kroku k rozhodnutiu, že cudzie bude lepšie.

To je často aj obrazom minulej doby, ako pripomína pre denník Postoj prednosta ostravskej pôrodnice Ondřej Šimetka, ktorý dostal ocenenie 50 najlepších lekárov Česka od Forbes:

“…boli aj časy, keď sa neodporúčalo dojčenie s odôvodnením, že umelá výživa je taká dokonalá, že je lepšia ako materské mlieko. Keď sa ukáže, že niečo nebolo správne, treba to zmeniť a tie veci sa menia ťažko.”

„Bez nás by si to nikdy nedala“: Kde spočíva skutočná podpora pri pôrode?

Niektoré pôrodné a popôrodné oddelenia zanechávajú svojím prístupom v ženách pocit, že porodiť dieťa bez pomoci lekárov, ich zásahov a urýchľovačov a potom si ho k sebe privinúť a užívať si, čo žena dokázala, je nereálny scenár.

MUDr. Wallenfels, ktorý pracuje v Gynekologickej ambulancii Gianna, ktorá vznikla pod Fórom života, je presvedčený, na rozdiel od bežnej slovenskej praxe, že zdravé dieťa by malo zostať po pôrode pri matke a vyšetrenia by sa mali robiť pri matke vtedy, keď to ona určí:

“Dieťa patrí hneď po pôrode do matkinho lona a ešte nezabalené, prikryté len dekou, by si malo užívať matkino telo a malo by u nej zostať tak dlho, ako sa to len dá.“

99 % pôrodov je podľa Laury Gutman o tom, aby zdravotnícky personál vybral z tela matky v čo najrýchlejšom čase čo najzdravšieho novorodenca:

„Pôrod nie je sám o sebe ani zlý, ani dobrý, ale to, ako ho matka prežije, sa stáva rozhodujúcim pre následné pochopenie jej problémov pri nadväzovaní vzťahu s dieťaťom.“

Prístup rýchleho pôrodu s množstvom zásahov však ženám často odoberá pocit schopnosti a dôvery v seba samé, čo môže neskôr ovplyvniť aj ich rozhodovanie pri iných úkonoch. Oceňovaný ostravský pôrodník Ondřej Šimetka zdôrazňuje, že práve počas tehotenstva, pôrodu a šestonedelia sa vytvára základ pre zdravý a spokojný život matky i dieťaťa. Podľa neho normálne tehotenstvo nemá byť zbytočne spájané s možnými komplikáciami, ale podporované ako prirodzený, fyziologický proces. „Historicky to bolo takto – doktor rozhoduje, pacientka poslúcha. Správny je však horizontálny vzťah medzi lekárom, pôrodnou asistentkou a pacientkou. Všetci traja sa počúvajú, žena povie svoje predstavy, a zdravotník na to musí reagovať,“ pripomína Šimetka.

„Si záťaž pre spoločnosť“: Práca a ekonomická pravda o prínose matky do spoločnosti

Materstvo je často vnímané aj cez ekonomické prizmy.

Ak žena popri dieťati nepracuje, mení sa na “iba” matku, ktorá nič viditeľné a hmotné neprináša a zaťažuje sociálny systém.

Ak sa matka rozhodne alebo musí popri dieťati pracovať, prijíma rozporuplné reakcie od okolia od zhadzovania matiek, ktoré nepracujú, cez obvinenia z kariéristky alebo z chudery, ktorá sa má tak zle finančne, že musí robiť.

“Keď žena zostane tri roky doma, v našej spoločnosti sa to vníma ako nevyužitý pracovný potenciál. Dnes ‚určujú normu‘ ekonómovia, právnici a celebrity. A mnoho žien, ktoré im uverili, už nie je ani vnútorne dostatočne nastavených na to, aby si ‚užili materstvo‘, sú nespokojné,” povedal pre deník Postoj špeciálny pedagóg Albín Škoviera.

Pracujúca mama šiestich detí, koordinátorka projektov konkrétnej pomoci Fóra života Andrea Žiaková, hovorí, že byť matkou je naj povolanie, ale vyžaduje podmienky šité na mieru v tom druhom povolaní a to si mnoho zamestnávateľov neuvedomuje.:

“Ľahšie by sa nám, mamám, zvládalo…, keby sme mohli mať kratšiu pracovnú dobu, možnosť “beztrestne” íst opäť s chorým dieťatkom k lekárovi, pochopenie kolegov a najmä podporu v celej spoločnosti. Nemáme superschopnosti, no musíme fungovať, akoby sme ich mali, často na úkor samých seba.”

Tento rozpor medzi rodinou a kariérou je pre mnohé ženy zdrojom veľkého vnútorného konfliktu a otriasa ich sebahodnotou.

Hoci bežná spoločnosť často matky a rodičov vidí ako záťaž ekonomického systému, nositelia Nobelových cien za ekonómiu potvrdili pravý opak. Byť prítomnou matkou a rodičmi je dokázateľne obrovský pozitívny ekonomický faktor pre krajinu nezáležiac na tom, či popri dieťati žena pracuje alebo nie.

Pre štát má investícia do prenatálnej starostlivosti a programov ranného detstva návratnosť až 13 % podľa výskumu oceneného Nobelovou cenou za ekonómiu z roku 2000 od Jamesa J. Heckmana. Sám Heckman však hovorí, že ak by sa do toho zapojila matka a rodina, návratnosť investície by mohla byť 30 – 40 %:

“Prial by som si, aby sa rodina opäť dostala viac do centra našich životov. My chceme využiť silnú silu lásky a pripútanosti k dieťaťu. Je to nesmierne mocná sila.”

K pochopeniu dôležitosti úlohy matiek a rodičov v ekonomike sa pridáva nositeľka Nobelovej ceny za ekonómiu z roku 2023 Claudia Goldin, ktorá vysvetľuje v svojom výskume a knihe Kariéra a rodina, prečo musí spoločnosť spraviť hlboké zmeny v tom, ako pracujeme, čo nás robí dobrými zamestnancami a ako si vážime starostlivosť o ďalšie generácie, ak chceme dosiahnuť rovnost pohlaví, spokojný vyrovnaný vzťah a lepší svet.

Príprava na materstvo z hĺbky duše

Príprava na materstvo môže byť procesom prijatia všetkých pocitov novej matky a aj dieťaťa, aj keď sú občas nelogické či protirečivé.

„Ak si pripustíme negatíva, uvidíme aj pozitíva. Rodičovstvo je pritom úžasné, do partnerstva prinesie síce omnoho viac povinností, nepredvídateľných vecí, strachov, obáv, ale aj dobrodružstva, veľa lásky a intenzívne vedomie prítomnosti,“ hovorí dula a psychologička Hana Celušáková pre Denník N.

Veľká výzva materstva spočíva v prijatí, že „správna cesta“ pre každú matku vyzerá inak. Matky a deti potrebujú prežívať a ochraňovať svoje “nelogické a emocionálne kroky”, pretože práve ten hluk okolitého sveta môže utlmiť najdôležitejšie hlasy v rozhodovaní – hlas dieťaťa a matky – ktoré ich konkrétny príbeh potrebuje najviac.

Pre ženy by mohlo byť dobrou prípravou na materstvo uvedomenie, že nastanú chvíle, keď budú:

• pripravené obetovať čokoľvek za jeden deň svojho predchádzajúceho života, ale aj chvíle, keď by ho s dieťaťom nevymenili ani za milión eur,
• plakať a kričať do vankúša, ale aj s vďačnosťou hľadieť na dieťa pri sebe,
• prežívať únavu až na hranici síl či strach z neznáma, ale aj hrdosť a radosť z pocitu lásky, ktorý predtým nezažili.

Mama šiestich detí Andrea Žáková dobre vie, že rozporuplnosť emócií k materstvu patrí a že je to zároveň najkrajšia a najťažšia vec na svete

“No a už sme v postieľke. Príjemná perina, príjemná blízkosť jedného k druhému, pošepkané trápenia z dňa, trochu sťažností na svet (a súrodencov), mojkanie, modlenie a prichádza sníček. No také sú krásne tie detičky. Dostávam blaženú stratu pamäte, vytesňujem všetky horory dňa a vychutnávam si ticho.”

Príprava na materstvo dostáva ďalší rozmer, ak je žena nechcene tehotná alebo prechádza ťažkými životnými okolnosťami – násilie, chudoba, jednorodič či bezdomovectvo. V takejto situácii je duševná príprava ešte dôležitejšia, aby si žena uvedomila svoju vnútornú silu a zodpovednosť.

Jedinečná poradňa Alexis pomáha ženám riešiť neistotu, nátlak a paniku v prípade nechceného tehotenstva. Rovnako nezisková organizácia Áno pre život a projekt Zachráňme životy poskytujú ženám komplexnú podporu – od psychologickej pomoci cez núdzové ubytovanie až po pomoc s finančnou gramotnosťou, vybavovaním sociálnych dávok či príspevkov. Zameriavajú sa aj na terapeutickú prácu medzi rodičom a dieťaťom, aby mu vytvorili bezpečné prostredie na vyjadrenie pocitov cez filiálnu terapiu, terapiu hrou či sendtray terapiu a pomohli mu tak k lepším vzorcom. Sociálny podnik LABORE zamestnáva znevýhodnených ľudí ako aj mamy a jednorodičov a umožňuje im nájsť prácu, ktorá sa im prispôsobí. Všetky projekty vznikli pod pod krídlami Fóra života.

ako konkrétne pomáhame

Boj s vlastnými tieňmi zvádzame všetky

Keď sa v materstve ženy cítia osamelé, často sa objavujú pocity boja s vlastnými tieňmi. „Sú to pocity, ktoré všetky ženy zažívame úplne jedinečne a zároveň si uvedomujeme, že ich zdieľame so všetkými samičkami ľudského rodu…“ píše Laura Gutman, ktorá pozýva ženy prijať výzvu postaviť sa svojim tienistým stránkam, ktoré sa v materstve vynárajú.

Príprava na materstvo môže byť aj odhodlanie nechať sa materstvom viesť, bez opovrhovania niektorými prístupmi či idealizovania iných. Byť otvorená tomu, že nový človiečik prevráti život naruby, podobne ako keď našla lásku, partnera, priateľa. Niekedy môže ísť o rozhodnutie utíšiť hlasné rady okolia o „správnom a nesprávnom“ materstve a vybrať si vlastnú cestu.

Príprava na materstvo môže byť uznaním toho, že každá žena, jej minulosť, rodina, dieťa a životná situácia tvoria jedinečný príbeh. Ani najlepší zoznam pravidiel, nech prichádza od kohokoľvek alebo dokonca od nás samých, nemusí platiť pre tento unikátny príbeh.

Ak žena necíti šťastie a lásku voči svojmu dieťaťu či svojej situácii, môže to preskúmať sama alebo s podporou blízkych či odborníkov.

„Skúsenosť rodičovstva nás totiž podrobuje rôznym skúškam a neraz konfrontuje s našimi vlastnými boľavými miestami z detstva. A tu sa začína pozvanie pre rast, či dozrievanie nielen kvôli sebe samému, ale aj kvôli tým malým ľuďom, ktorí nám boli zverení,“ hovorí psychologička Martina Šadláková pre SME.

Napokon, milé ženy a rodičia, nezabúdajme na slová Ericha Fromma: „…láska nie je pocit, ktorý si ktokoľvek môže iba tak užívať, bez ohľadu na to, ako je vyzretý… pokiaľ sa (človek) nebude čo najaktívnejšie snažiť rozvíjať celú svoju osobnosť a dosiahnuť tvorivý rozhľad, všetky jeho pokusy sú odkázané na neúspech,“ píše v klasike Umenie milovať.

Zostaňte v kontakte s krehkými témami
a sledujte nás na vašej obľúbenej sociálnej sieti: